V posledných dvoch desaťročiach sa stali investície do informačných technológií vo finančných inštitúciách jednou z inovačných aktivít rozhodujúcich o udržaní konkurenčnej výhody. V počiatkoch sa efektívnosť investícií do tejto oblasti opierala o zmapovanie prínosov vyplývajúcich z automatizácie jednotlivých bankových činností a zo zníženia prevádzkových nákladov. Táto miera efektívnosti viedla k širokému rozšíreniu informačných technológií do mnohých oblastí bankovníctva, najmä však na zautomatizovanie činností súvisiacich s poskytovaním vkladov, úverov, obchodovaním s cennými papiermi, spracovaním šekov, medzibankových obchodov atď.

Väčšina implementovaných riešení však slúžila len na priame pokrytie potrieb produkčných systémov. Požiadavka znela, čo najrýchlejšie spracovať transakcie potrebné z hľadiska procesu transformácie a obehu informácií v danom type hospodárskej činnosti. Charakter týchto systémov kládol primárne dôraz na automatizáciu opakovaných činností a neumožňoval variantné analýzy vznikajúcich údajov. Po relatívne krátkej histórii nasadenia spomínaných riešení sa ďalej zvýšili nároky na služby podnikových informačných systémov. Osobitne riadiaci pracovníci výrazne pociťujú deficit kvalitných informácií potrebných pre podporu rozhodovania. Zároveň rastie tlak na rýchle prijímanie zásadných rozhodnutí ovplyvňujúcich trhovú pozíciu veľkých spoločností. Napriek výrazným investíciám do informačných technológií, riadiaci pracovníci obvykle nedostávajú potrebné informácie. V rámci jednotlivých modulov transakčného systému sa vyskytuje nejednotnosť definície údajov, nemožnosť zachytenia súvislostí medzi údajmi z rôznych častí systému a absencia časového radu potrebného na analytické prepočty. Neexistencia kvalitných informácií ponecháva zodpovedných manažérov v pozícii rozhodovania za neurčitosti a núti ich niesť neúmerné riziká.

Za posledné dva roky si takmer všetky slovenské banky našli zahraničných kapitálových partnerov prinášajúcich so sebou okrem iného aj skúsenosti a know-how. To malo za následok výrazné zvýšenie konkurenčného prostredia v rámci slovenského bankovníctva. V takomto prostredí sa môže presadiť len ten, kto si dokáže vytvárať konkurenčné výhody založené na správnom rozhodovaní a ťažiť z nich pri predaji produktov a služieb. V súčasnom tvrdom trhovom prostredí nestačí držať krok s konkurenciou - konkurenciu je potrebné prekvapiť a predbehnúť. Na úspešné čelenie takýmto prekvapeniam sú potrebné kvalitné a predovšetkým aktuálne informácie. Tieto informácie je treba získať z prostredia mimo produkčných systémov. Je potrebné vybudovať prostredie podporujúce a umožňujúce vznik "pridanej hodnoty". Po implementácii transakčných informačných systémov sa teda ťažisko požiadaviek na informačné technológie presúva do oblasti budovania manažérskych informačných systémov. Pod týmto termínom rozumieme systémy prioritne zamerané na zhromažďovanie, vyhodnocovanie a prezentáciu dát z rôznych transakčných systémov banky, resp. z prípadných ďalších informačných zdrojov, za účelom podpory riadiacich, rozhodovacích a kontrolných procesov. Ide pritom spravidla o procesy na úrovni stredného a vyššieho manažmentu, zatiaľ čo operatívne procesy na úrovni nižšieho manažmentu a samotnej podpory produkcie sú z väčšej časti pokryté už výstupmi obvykle vo forme výkazov z transakčných systémov. Jednou z možností riešenia prípravy dát pre manažérske informačné systémy je použitie technológie dátového skladu.

Dátový sklad je platformou, ktorá poskytuje možnosť v podobe časových radov zhromažďovať a analyticky spracovávať údaje, dôležité pre podporu riadiacich a rozhodovacích procesov. Zber dát je realizovaný v takých intervaloch, aby boli zaznamenané všetky významné zmeny na objektoch, ktorých stav je uchovávaný v dátovom sklade. Dátový sklad zároveň umožňuje integrovať informácie i napriek tomu, že nie sú integrované v rámci jednotlivých aplikácií.

Vytvorenie systému dátového skladu je dlhodobý a náročný proces. Vyžaduje si nasadenie kvalitných ľudských kapacít nielen z interných ľudských zdrojov finančnej inštitúcie a tiež externých zdrojov. Na základe našich doterajších skúseností každý projekt budovania dátového skladu je potrebné začať dôslednou analytickou fázou. V nej sa vykonáva v spolupráci s budúcim používateľom dátového skladu špecifikácia požiadaviek a následné mapovanie informačných potrieb riadiacich a rozhodovacích štruktúr, mapovanie existujúcich informačných zdrojov finančnej inštitúcie, dostupnosť požadovaných údajov v transakčných systémoch banky.

Ďalšími krokmi pri budovaní dátového skladu sú obvykle tieto fázy: detailná špecifikácia a vytvorenie logického dátového modelu, fyzická implementácia dátového skladu s využitím vybranej databázovej technológie, implementácia importovacích procedúr do dátového skladu a tiež programovanie výkazov a analýz "na mieru", pilotná prevádzka, školenia a poimplementačný servis.

Je treba zdôrazniť, že pri možnostiach dnešných technológií nie je problémom dostupnosť výkonných hardvérových alebo softvérových nástrojov vhodných pre budovanie rozsiahlych riešení dátových skladov. Úspech projektu však nie je závislý len na týchto komponentoch. Je dôležité aj vytvorenie interdisciplinárneho teamu odborníkov, zloženého z odborníkov oboch zúčastnených strán. Tento team však musí fungovať od počiatku tvorby dátového skladu až po fázu udržiavania.

Dátový sklad nie je cieľom, ale cestou, ako sa udržať na špičke.

Pozn. red.: Autor článku, Ing. Miroslav Švantner, zastává pozici Banking Team Leader divize Consulting Services ve společnosti Gratex International, a. s.